Októbrový čas (22.-28.10.2018) bol dlho očakávaným pre 55 zubrohlavských farníkov, rodinných príslušníkov a nášho pána farára, ktorí sa prihlásili na púť do Svätej Zeme. Každý sa na putovanie pripravoval s iným cieľom- či už to bolo spoznanie samotných svätých miest, utvrdenie sa vo viere, lepšie pochopenie biblických textov, ale aj prednesenie modlitieb za rodičov, deti, manželku, manžela, priateľov, známych alebo za vlastné prosby za zdravie prípadne iné. Svätá Zem – Izrael je miesto na to najvhodnejšie, pretože je tu najväčšia koncentrácia pamiatok na svete. Žiadna krajina neupúta návštevníka práve tak ako Svätá Zem. Pre nás putujúcich kresťanov je zemou Ježiša Krista, zemou evanjelia s najsvätejším miestom, na ktorom stojí naša viera- Golgota, kde za nás Pán Ježiš zomrel a Boží hrob, kde Ježiš zmŕtvychvstal. Pán Ježiš sa tu v Betleheme narodil, žil v Nazarete, tri roky hlásal evanjelium po celom kraji a zomrel tu v Jeruzaleme. Aj pre ďalšie monoteistické náboženstvá je významným centrom, pre Židov zasľúbenou zemou a pre moslimov svätostánkom. Svätá Zem je krajinou Abraháma, jeho syna Izáka, vnuka Jakuba, krajina Šaula, Dávida a Šalamúna a prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša a iných.
Všetky tieto informácie nám už od začiatku púte (cesta z letiska v Tel Avive) aj počas celého pobytu prednášal a vysvetľoval otec Michal Pitoniak, ktorý zároveň operatívne zabezpečoval program, aby sme toho videli čo najviac. Najviac prednášok vykonával v autobuse, pretože na navštevovaných svätých miestach na to zvyčajne nebol priestor pre veľký počet návštevníkov a potrebu zachovať ticho a pokoj. Jeho vedomosti boli veľmi rozsiahle a obohacujúce, aj preto, že tu ako sprievodca pútnikov pracuje už 12 rokov. Púť nebola len obyčajnou „náboženskou turistikou“, lebo súčasťou programu boli aj každodenné sväté omše, ktoré slúžili otec Michal spolu s našim p.farárom Pavlom, modlitby, obnova krstných a manželských sľubov a ďalšie možnosti na rozjímanie. Určite si každý prišiel na svoje a naplnil svoje očakávania, však pre veľa z nás to bol celoživotný sen. Obdivuhodná bola najmä vytrvalosť a trpezlivosť najstarších účastníčok, pretože program bol veľmi nahustený a náročný, s veľkými čakaniami a dlhými presunmi. Určite sa potvrdilo, že Svätú Zem je lepšie raz vidieť ako o nej stokrát počuť.
Ďakujeme za všetky milosti, ktoré sme na púti mohli získať a veríme, že budú posilou do našich každodenných dní. Ďakujeme tiež za sprevádzanie, slúžené sväté omše a sprievodné slová otcovi Michalovi ako aj nášmu pánovi farárovi. A dovolím si spomenúť aj vodiča autobusu, ktorý bravúrne a hlavne bezpečne zvládal komplikovanú izraelskú dopravu.
V ďalších riadkoch budú opísané jednotlivé miesta, ktoré sme navštívili, aby si všetko mohli pripomenúť účastníci púte, ale môžu poslúžiť aj pre povzbudenie a odporúčanie ostatným, ktorí nad cestou do Svätej Zeme rozmýšľajú.
1.deň 22.10.2018 Pondelok
Odchádzame autobusom o 0:30 zo Zubrohlavy letisko Schwechat. Odtiaľ letíme do Tel Avivu, pristávame na letisku Ben Gurion, druhom najväčšom letisku na blízkom východe po Dubaji. Sme v Svätej Zemi, ktorá je geopoliticky rozdelená na samotný židovský Izrael a arabskú autonómiu Palestína, ktorá je oddelená od Izraela dlhým 700 km múrom s mnohopočetnými checkpointmi s dohliadajúcimi vojakmi. Židia a Arabi sa nenávidia ako v Starom zákone , vysvetľujú to, že sa držia zákona. Kresťanov je v krajine veľmi málo-do 1,5 %, v Betleheme 30 %. Ideme autobusom z Tel Avivu (0 m.n.m) cez Jeruzalem do hotela v palestínskom Betleheme (860 m.n.m) a cestou navštívime ABU GHOSH – Baziliku vzkrieseného Pána, jedinečná je tým, že tu bola 20 rokov uložená Archa zmluvy- prenosný svätostánok zhotovený Izraelitmi s 2 tabuľami desatora, Áronovou palicou a mannou. Miesto je podľa legendy spájané aj s Emauzskými učeníkmi. 
V článku budeme používať slovo legenda, prípadne tradícia pri miestach, kde nie je autenticita potvrdená svätým písmom a vykopávkami. Väčšina miest v Svätej Zemi je však autentických. Baziliku postavili križiaci a je v nej výborná akustika, o čom sme sa pri speve presvedčili.
2.deň 23.10.2018 Utorok
Skoro ráno odchádzame do mesta JERUZALEM ,kde sa odohralo všetko dôležité ako základ pre našu vieru- posledná večera, zoslanie Ducha Svätého, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Pána. Prechádzame okolo úradu práce, kde čaká veľa Palestínčanov-nádenníkov na svoju prácu…je to ukážka ťažkého života v súčasnosti, tak ako v biblických časoch. História Jeruzalema siaha až do 3.tisícročia pred Kristom. Názov znamená paradoxne Mesto pokoja, aj keď bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom. Jeho neustále prestavby znamenajú, že nekráčame priamo po miestach, kde Pán Ježiš, mesto je „navýšené“. Prechádzame cez Jaffskú bránu okolo Citadely, pevnosti Herodesa, kde sa boli Traja mudrci pýtať na narodenie Ježiša. Kráčame dolu kopcom, aby sme sa dostali na úroveň mesta z čias Krista až k BAZILIKE BOŽIEHO HROBU. Postavili ju križiaci a kľúče od nej vlastní moslimská rodina už od 13.storočia. Spravujú ju spoločne cirkvi rímskokatolícka, grécko-ortodoxná, arménsko-ortodoxná, sýrsko-ortodoxná, egyptsko-koptská. V bazilike panuje status quo- každá cirkev tu má svoje bohoslužobné miesto, ktoré musia aj v presne určenom čase upratovať. My začíname sv.omšou v Kaplnke sv. Heleny, nad hlavou máme golgotskú skalu. 
„Sú v živote kamene, ktorými pohne len Boh. Najdôležitejšie miesto, kde môžeme prosiť Boha o odvalenie našich kameňov, je práve tu.“ Naše skreslené predstavy sa menia, keď zisťujeme, že Golgota a Boží hrob sú tak blízko pod jednou strechou baziliky, ako sa píše v Biblii „pochovali ho neďaleko Golgoty…“.
Po svätej omši začína dlhé čakanie v radoch na najposvätnejšie miesta kresťanstva. GOLGOTA – na nej stojí naša viera, tam dal za nás a naše hriechy Kristus život, po čakaní pokľakneme v kaplnke, kde je otvor, cez ktorý sa môžeme dotknúť kameňa, kde bola osadená päta Ježišovho kríža. BOŽÍ HROB, tu zmŕtvychvstal Pán Ježiš a začalo sa naše kresťanstvo s nádejou na večný život; hrob je v Kaplnke Božieho hrobu. Dnu vchádzame cez vstupnú Kaplnku anjela (je tam časť kameňa od hrobu) a pár sekúnd trávime priamo nad jaskyňou autentického Ježišovho hrobu, ktorý je prekrytý mramorovou doskou. Čakanie si krátime modlitbou bolestného ruženca, skrátenou krížovou cestou a individuálnymi modlitbami. A tiež otec Michal stihne povysvetľovať podľa makety umiestnenie Božieho hrobu a Golgoty v časoch Krista. Medzi ďalšie zaujímavé miesta v bazilike patrí tzv. kameň balzamovania, na ktorom bolo podľa tradície pripravované telo Pána pred uložením do hrobu, kaplnky sv.Jakuba, zjavenia sa Márii Magdaléne, zjavenia sa Pána Ježiša svojej Matke, časť stĺpa, pri ktorom bol Pán Ježiš bičovaný, cisterna, kde sa hádzali z popraviska patibulá-priečne ramená krížov- terajšia Kaplnka sv. Heleny.
BAZILIKA USNUTIA PANNY MÁRIE je ďalším miestom, ktoré sme navštívili, aj si trochu pred jej otvorením oddýchli. Dostávame sa k nej cez Sionskú bránu, pretože bazilika je na vrchu Sion, na mieste, kde stál Kostol Usnutia za čias Byzantíncov, podľa tradície na mieste, kde Panna Mária „usnula“- nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny, bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. V súčasnosti na mieste stojí bazilika v neorománskom slohu, s veľkou kupolou, obkolesenou štyrmi vežičkami a zvonicou. Nachádza sa v blízkosti Večeradla a tvorí časť benediktínskeho opátstva Dormition. Obdivovali sme krásnu výzdobu, dielo Školy umenia Mária Laachsa. V suteréne sa nachádza kruhová krypta, v strede ktorej je podstavec zobrazujúcu Pannu Máriu v životnej veľkosti v polohe zosnulých. Hneď vedľa baziliky je VEČERADLO. Pre kresťanov predstavuje jedno z najdôležitejších miest v Svätej zemi, pretože práve tu ustanovil Ježiš Eucharistiu, sviatosť kňazstva a sviatosť zmierenia, tu umýval apoštolom nohy a zjavoval sa im po zmŕtvychvstaní, zoslal Ducha Svätého a na tomto mieste si apoštoli vyvolili Mateja namiesto Judáša. Na tomto mieste na Sione mali zhromaždisko prví kresťania a stálu tu prvá kresťanská synagóga. Kostol síce nebol zničený, ale viackrát prestavaný. Ostal mu gotický charakter, ale bol premenený na mohamedánsku mešitu. Pol storočia zakázali kresťanom aj Židom vstup na toto miesto, po žiadostiach o sv.omšu to nedovolili ani Pavlovi VI. Prvým pápežom, ktorý tu r.2000 mohol slúžiť sv.omšu bol Ján Pavol II. Večeradlo vlastní izraelský štát a my sme v ňom mali iba krátku prehliadku.
CHRÁMOVÁ HORA je miesto, kde kedysi stál prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Je to plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka, veľká plocha s dĺžkami strán 313,470,2850 a 485 m. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Dostali sme sa tu cez prísnu kontrolu aj so skenovaním a museli sme byť dostatočne oblečení, ženy dokonca úplne zahalené. Kontrola bola aj na samotnej hore, stačilo sa pri fotografovaní k sebe príliš priblížiť a už nás upozorňovali. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov. Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita AL AQSÁ, postavená v triezvejšom stavebnom slohu, ktorá bola niekoľkokrát zničená. Druhá je OMAROVA MEŠITA, ktorá pôvodne neslúžila ako mešita, ale iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri. Mešita je dominantou Jeruzalema. 
V súčasnosti patrí nielen medzi najhlavnejšie, ale aj najstaršie a architektonicky najbohatšie mešity na svete. Do diaľky sa vyníma zlatá kupola s priemerom 60 m, ale my sme obdivovali aj steny pokryté modrou majolikou. Do vnútra sme sa nedostali. Stred mešity zaberá mohutná skala, od ktorej je odvodený názov mešity – „Dom na skale“. Podľa židovskej tradície ide o skalu, na ktorej Abrahám obetoval Jahvemu svojho syna Izáka. Cestou z chrámovej hory pokračujeme zastaveniami krížovej cesty, ktoré sú v meste.
KRÍŽOVÁ CESTA – VIA DOLOROSA (Cesta utrpenia) symbolizuje cestu Ježiša Krista od miesta jeho obžaloby až po miesto jeho ukrižovania na Kalvárii, teda Golgote. V súčasnosti je to asi 1,5 km úzka ulica, plná obchodov. Podľa Nového Zákona a iných kresťanských tradícií má 14 zastavení – prvé dve (Ježiš je odsúdený na smrť a Ježiš berie na svoje plecia kríž) sú v Herodesovej pevnosti Antónia na Chrámovej hore, kde navštívime KOSTOL BIČOVANIA s vitrážami Bičovanie, Pilát si umýva ruky a Prepustenie Barabáša a na nádvorí pred KAPLNKOU ODSÚDENIA, v ktorej je aj miesto, kde vojaci hádzali kocky o odev Pán Ježiša. Ďalších sedem zastavení (Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom, Ježiš sa stretáva so svojou matkou, Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž, Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku, Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom, Pán Ježiš napomína plačúce ženy a Ježiš tretíkrát padá pod krížom) je po kaplnkách v uliciach mesta. My sme vstúpili do Kaplnky 1.pádu, ktorú zaplatili Poliaci a pokračujem po ďalších zastaveniach. Posledných 5 zastavení sme absolvovali už pri návšteve Baziliky Božieho hrobu- X. a XI. bolo na Golgote v katolíckej kaplnke (Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat a Pána Ježiša pribíjajú na kríž) a XII. Pán Ježiš na kríži zomiera bolo na mieste vrcholu kalvárskej skaly v Grécko – ortodoxnej kaplnke. XIII. zastavenie Pána Ježiša skladajú z kríža je Kameň pomazania a posledné XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú je v Kaplnke Božieho hrobu. Krížová cesta vznikla na západe a z jej 14 zastavení je väčšina doložená evanjeliom, niektoré sú len dokladom ľudovej nábožnosti- tri pády a stretnutie Ježiša s Matkou a s Veronikou.
Posledným miestom, ktoré sme tento deň navštívili, bol MÚR NÁREKOV- najposvätnejšie miesto judaizmu, je ich duchovným a sociálnym centrom už 1000 rokov. Začali ho uctievať po zbúraní 2. jeruzalemského chrámu a je pozostatkom Herodesových hradieb chrámového návršia. Židia tam stále čakajú na mesiáša, prevádzka je aj so službami celých 24 hodín. Vľavo majú oddelený priestor muži, vpravo ženy o poznanie menší priestor, kde každý svojim spôsobom vykonáva modlitby. Tí ortodoxní aj s týraním remienkami, aby sa dokázali lepšie sústrediť a so zvláštnou krabičkou na čele s citátom s Biblie „Počuj Izrael…“ a počas modlitby sa aj kolíšu, pretože sa má modliť aj telo. Do múra vkladajú svoje prosby vo forme papierikov. Vnútri mužskej časti môžeme vidieť základný kameň Dávidovho, neskôr Šalamúnovho chrámu, tam je najviac modliacich sa ortodoxných židov. Pri vstupe k múru si musíme nasadiť na hlavu čiapočku – Kippu. Židov je na svete 20 miliónov, z toho je iba 20% ortodoxných- ktorí sú vraj vyvolení modliť sa a študovať, vidíme ich v čiernych klobúkoch, aj zvyšok oblečenia je čierny a takto chodia celý rok.
3.deň 24.10.2018 Streda
Bývame v hoteli v BETLEHEME (názov voľne Dom chleba), ktorého dejiny začínajú v 11.storočí narodením kráľa Dávida a tento deň začíname práve tu. Vydávame sa k BAZILIKE NARODENIA PÁNA po Golgote a Božom hrobe tretiemu najposvätnejšiemu miesto katolíkov. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána. Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. 
Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“. Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim. Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme. Jasličky z jaskyne sa od r.560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore. Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň. Vedľa baziliky je postavený františkánmi KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto- JASKYŇA MLIEKA. Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj za nenarodené deti. Lavice v malej kaplnke darovali slovenskí pútnici. K jaskyni je pristavená aj nová kaplnka, ale práve teraz je rekonštruovaná. Z jaskyne cez ulicami preplnené turistami sa presúvame k autobusu a keďže sme pútnici, putujeme ďalej do Jeruzalema. Cestou prechádzame okolo Poľa pastierov, ktoré už je zastavané aj okolo doliny Gehenna, kde sa obesil Judáš a ktoré je možným „Údolím smrti“ spomínaným Pánom Ježišom v eschatologickej reči (o posledných veciach, Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“). V Jeruzaleme navštívime KOSTOL SAINT PETER IN GALLICANTU (sv.Petra u spievajúceho kohúta). Kostol je situovaný pod Sionom na základoch vtedajšieho Kajfášovho domu. V podzemí je kamenná cisterna s úzkym vstupom (väzeň bol spúšťaný lanom a nemohol uniknúť), kde bol väznený Ježiš zo Zeleného štvrtku až po Veľký piatok. Do kostola vstupujeme po otvorení krásnej kovovej brány s motívom ako Pán Ježiš karhá Petra- „…odíď satan…“, „…trikrát ma zaprieš…“ Kostol je postavený ako horná bazilika s krásnou mozaikou, stredná kaplnka a spodná cisterna- väzenie, kde tiež na chvíľku zostúpime. Môžeme tu vidieť rôzne obrazy, zaujímavý je najmä Peter horko zaplakal (Peter prejavil hlbokú ľútosť, keď si uvedomil ako zaprel Pána). Z vyhliadky pred kostolom vidíme aj Kláštor hrnčiarovho poľa, ktoré kúpili v doline Gehenna za Judášove peniaze na pochovávanie cudzincov. Ďalej pokračujeme do KOSTOLA SLÁVNOSTNÉHO VSTUPU PÁNA JEŽIŠA DO JERUZALEMA, do osady Betfage, vidíme skalu, kde pravdepodobne vysadol Pán Ježiš na osliatko pri svojom slávnom vstupe do Jeruzalema a vo vedľajšej kaplnke slúžime dnešnú sv.omšu. Na záver dňa navštívime na Olivovej hore KOSTOL NANEBOVSTÚPENIA PÁNA (PATER NOSTER). Tu Pán Ježiš predniesol eschatologickú reč o posledných veciach, často sa tu modlieval krásnu modlitbu Otče náš, ktorú nám dal v Galilei. Modlitba je tu vyobrazená vo 125 jazykoch, aj v slovenskom. Miestom, kde sa Pán Ježiš často modlieval je Kaplnka nanebovstúpenia. Patrí moslimom, preto sa tu neslúžia sv.omše (iba raz ročne na sv.Nanebovstúpenie) a interiér je veľmi úzky. Francúzi kaplnku obohnali múrom a chceli ju prestrešiť, ale nakoniec k tomu neprišlo.
4.deň 25.10.2018 Štvrtok
Znovu skoro ráno nasadáme do autobusu a vyrážame. Prvou zastávkou je BETÁNIA (v súčasnosti Al-Eizariya) palestínska časť Jeruzalema. Prichádzame ku KOSTOLU MÁRIE, MARTY A LAZARA, kde budeme mať aj sv.omšu. Toto miesto sa nachádza asi 2,7 km od Jeruzalema a rozprestiera sa na východnom svahu Olivovej hory. Dom, v ktorom žil Lazar so svojimi sestrami Máriou a Martou, sa nachádzal kúsok na západ od tejto biblickej lokality. Súčasný chrám je postavený z bieleho pieskovca, má dvojpodlažnú strechu ukončenú strieškou a krížom. Druhú stranu fasády vypĺňajú tri mozaikové obrazy: v strede Lazár a po stranách jeho sestry Mária a Marta. Bazilika bola postavená v r.1928 Antoniom Barluzzim. Pokračujeme do JERICHA, ktoré je najstarším mestom na svete (potom nasleduje Biblos v Libanone a Trója v Turecku). Nachádza sa – 250 m pod hladinou mora. Osídľovanie mesta začalo okolo r.8000 pred Kristom. Za čias Pán Ježiša bolo Jericho kráľovským mestom do príchodu moslimov bolo kresťanské. Dnes je v Jerichu iba okolo 150 kresťanov. Zaujímavé je tiež pestovaním banánov, leží v subtropickom pásme a je bohaté na ovocie a zeleninu rôzneho druhu. Vyskúšali sme aj my. Konečne nasadáme do kabíniek lanovky (zapísaná v Guinessovej knihe rekordov-jediná v nadmorskej výške pod hladinou mora), ktorá nás vyvezie vysoko asi do polovice skaly, ktorá je HOROU POKÚŠANIA PÁNA. 
Nachádza sa tu kláštor s pravoslávnym kostolom na mieste, kde sa Pán Ježiš 40 dní postil a skala, kde ho pokúšal satan. Taktiež je tu malá jaskynka, kde sa Pán Ježiš zdržiaval počas svojho pôstu. Znovu autobus a pokračujeme ďalej cez Jericho prechádzame aj okolo planého figovníka, kde sa schoval Zachej. Cieľom je biblická BETÁNIA ZAJORDÁNSKA, kde krstil Ján Krstiteľ. Cestou prekonávame piesočnú búrku a dostávame sa na miesto krstu Pána v rieke JORDÁN a miesto, kde sa predstavila najsvätejšia trojica…“Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho.“ Je to tiež miesto, kde Jozue previedol Židov do zasľúbenej zeme Kanaán. 
Rieka Jordán je najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov. Pramení na Golanských výšinách, počas svojho toku preteká Genezaretským jazerom, kde ožíva a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora, kde jej život končí. Pripomína to náš duchovný aj ľudský život. Pri rieke si obnovíme krstné sľuby a symbolicky sa dotýkame vôd Jordánu. Musíme dávať pozor, druhú stranu hraničnej rieky strážia jordánski vojaci, prekročenie hranice prechádzajúcej stredom rieky by znamenalo okamžitú streľbu.
Po neustálom putovaní príde vhod aj chvíľa oddychu. Vhodným miestom je iba 10 km vzdialené MŔTVE MORE. Počas cesty prší a fúka, je to prvý dážď v krajine od apríla. Rozloha mora je 1 050 km² a je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemi a leží 392 metrov pod hladinou mora. Obyčajná morská voda obsahuje 3,5% soli, no Mŕtve more jej obsahuje 30-40 %. Mŕtve more tvorí obrovskú nádrž, v ktorej prúdi voda. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80% vody ale aj niekoľkými sladkovodnými prameňmi. Teplota vody aj ovzdušia je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu, sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa. Vody s vysokým obsahom solí a minerálov sa vlievajú do Mŕtveho mora z horských minerálnych prameňov. Voda je zvyčajne veľmi pokojná a až taká nasýtená soľou, že sa v nej nedá plávať ani ponoriť. My sme ho však zažili vetrom rozbúrené a tak sme mohli užívať iba blahodarné účinky bahna na kožné choroby, artritídu a reumu (obrovské množstvo jódu a brómu, síry a horčíka i draslíka) a more len úplne na kraji- škoda, že sme nevyskúšali možnosť voľného vznášania sa na mori. Po trojhodinovom oddychu sa vraciame odbočkou cez JUDSKÚ PÚŠŤ. Zastavujeme na úžasnej vyhliadke s pohľadom do doliny Wadi Quelt (viedla tam stará cesta medzi Jerichom a Jeruzalemom, ktorou Pán Ježiš vystupoval do Jeruzalema) a vysoko na skale vidíme Kláštor sv.Juraja Kozibu, jeden z piatich grécko-ortodoxných kláštorov, ktoré na ceste ostali z pôvodných 50 kláštorov. Mnísi zachovávajú pôvodnú tradíciu- starať sa o pocestných. Judská púšť má rozlohu iba 1500 km2 a radí sa tak k malým púšťam a je pretkaná niekoľkými riekami, ktoré vo vyprahnutej kamenistej pôde vyčarovali rozmanité kaňony. Púšť ľudské dejiny a veľké udalosti. Západne leží Jeruzalem, kúsok južne Betlehem, približne rovnakým smerom Herodion, vysoká pevnosť vybudovaná Herodesom. Smerom na východ na brehu Mŕtveho mora Kumrán a na severovýchode Jericho. Návšteva púšte bola pre nás veľkým zážitkom. Piesok, duny a nekonečné ticho, iba vyprahnutá pustatina a skalná erózia. Večer sa musíme pobaliť, pretože odchádzame na 2 dni z Betlehema.
5.deň 26.10.2018 Piatok
Takže skoro ráno aj so všetkými kuframi nastupujeme do autobusu a čakáme na dnešný program. Vieme, že sa presúvame do Nazareta, takže z Judei cez Samáriu ideme do Galileje. Po ceste určite znovu navštívime veľa svätých a zaujímavých miest. Prvá zastávka je po zhruba 160 km v meste HAIFA. Je tretím najväčším izraelským mestom, rozkladá sa od brehov Stredozemného mora až na svahy hory Karmel. Mesto je moderné a veľmi čisté. Navštívime BAZILIKU STELLA MARIS, kostol a kláštor karmelitánov, ktorú postavili františkáni a zasvätili ju Panne Márii, ale aj ku cti proroka Eliáša, ktorý na území mesta žil na hore Karmel (zvádzal tu boj s pomýlenými prorokmi židovského národa). Žili tam potom aj pustovníci, ktorých po porážke križiakov vyhnali do Európy a Šimon Štok im vytvoril regule, stali sa karmelitánmi a pestujú kult škapuliara. Cestou mestom sa zastavujeme aj na vyhliadke na Bahajské záhrady, ktoré patria bahájskej cirkvi, ktorá vznikla ako zmes monoteistických náboženstiev, hlavne šítsky islam bol základom. Podporujú ju hlavne vlastní bohatí členovia, čo sa prejavilo aj na kráse terasovitých záhrad. Pokračujeme ďalších 70 km a dostávame sa pod HORU TÁBOR, ktorá leží 588 m.n.m. Na horu nás po kľukatých cestičkách vyvážajú taxíky. Na hore, na tomto svätom mieste sa premenil Pán, je tu BAZILIKA PREMENENIA PÁNA. 
Stojí na základoch byzantského chrámu a postavil ju Antonio Barluzzi, ktorý vo sv.zemi postavil celkovo 12 bazilík. Môžeme vidieť aj skalu na ktorej stál Pán Ježiš počas premenenia. V bazilike sú vyobrazené 4 premenenia Pána: 1. na Bohočloveka v Betleheme pri narodení, 2. na Zelený štvrtok v eucharistii, 3. na Veľký piatok na Veľkonočného baránka a 4. po vzkriesení prechádza cez zatvorené dvere vo Veľkonočnú nedeľu. Stredná časť je zdobená krásnym dreveným stropom a apsidu skrášľuje zlatá mozaika zobrazujúca Premenenie Pána. Súčasťou baziliky sú aj 2 kaplnky Eliáša a Mojžiša. Po hore Tábor nasleduje KÁNA GALILEJSKÁ, mestečko kde pôjdeme na miesto 
prvého Ježišovho zázraku premenenia vody na víno. Na mieste svadby stojí františkánsky kostol, v podzemí kostola sa nachádzajú pozostatky kamennej nádoby, kde bola premenená voda na víno. Kána bola v časoch Ježišových významným mestom. Z váženej Kány pochádzal Natanael- budúci apoštol Bartolomej (prechádzali sme okolo jeho domu). V kaplnke sme mali aj sv.omšu spojenú s obnovou manželských sľubov. Na mieste si je potrebné uvedomiť dva dôležité atribúty manželstva – odpustenie a obetovanie sa.
Na záver dňa sme v cieli, v meste NAZARET. Názov mesta v preklade znamená „kvet“. Mesto aj tak vyzerá, ako otvorený kvet. Začíname v BAZILIKE ZVESTOVANIA PÁNA, na ďalšom svätom mieste. Aj samotný kostol vyzerá ako najkrajší kvet – Panna Mária. Na tomto mieste stál dom Panny Márie. O zvestovaní vieme už od 1.storočia od nazarénov- bratstva sv.Jozefa, apoštola Júdu Tadeáša a Panny Márie. 
Pôvodnú kresťanskú synagógu nahradil byzantský kostol a ten Peržania nezničili, pretože ho v doline Nazareta nenašli. Stála tu aj križiacka katedrála, potom františkánsky kostol a súčasná bazilika bola postavená v r.1960-69. Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly: Spodný kostol, ktorý uchováva jaskyňu Zvestovania ako príbytok Panny Márie a Vrchný kostol, ktorý je zasvätený Márii ako Matke Cirkvi.
Zachovaná jaskyňa zvestovania bola súčasťou domu, ktorý je však prenesený do Loretta. Medzi výzdobu baziliky spojenú s mariánskou úctou patria obrazy Panny Márie z jednotlivých krajín, aj slovenský obraz Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V kostole sa pomodlíme Anjel Pána a uvažujeme nad dôležitosťou tohto miesta…ak by nedošlo k Zvestovaniu, Pán Ježiš by sa v Betleheme nenarodil a nebol by v Jeruzaleme ukrižovaný a zmŕtvychvstalý. Prejdeme iba kúsok a sme v BAZILIKE SV.JOZEFA. Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu – príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa. Je miestom, kde sa po 10 rokoch v Egypte rátili bývať sv.rodina do domu sv.Jozefa.
6.deň 27.10.2018 Sobota
Znovu zbalení odchádzame z hotela a vraciame sa do Betlehema. Ale ešte predtým absolvujeme bohatý program. Prechádzame okolo zaujímavých miest, napr. Magdala, odkiaľ pochádzala Mária Magdaléna, okolo Mount Arper-Hattínske rohy, kde boli v r.1187 porazení križiaci moslimami. Prichádzame na HORU BLAHOSLAVENSTIEV. Tu prichádzali ľudia pozerať sa na „Galilejčana“ a počúvať ho. My sme tu mali sme sv.omšu na jednom z 13 oltárikov v prírode, tak ako Pán Ježiš, keď tu hlásal evanjelium. Lokalita je blízko Genezaretského jazera, a na základoch pôvodnej byzantskej baziliky je postavený moderný oktagonálny kostol, ktorý je zasvätený reči na hore. 
Blahoslavenstvá sú evanjelistom Matúšom zhrnuté kázne Pána Ježiša a predstavujú nadstavbu desatora, ktoré neprišiel zrušiť, ale zdokonaliť. A zdokonalil ich ešte o zákon lásky. Presúvame sa do pozostatkov mesta KAFARNAUM. Ježiš tu odišiel ako 30-ročný, pretože ho v Nazarete neprijali.
Kafarnaum bol na ceste Via Maris, kde sa stretávali rôzni pocestní, obchodníci, a tí ďalej šírili slová Pán Ježiša, evanjelium, učil tu, poučoval učeníkov o skromnosti, predniesol tu eucharistickú reč, boli to také tvrdé slová, že odišli aj jeho učeníci (bolo to po premenení v Tagbhe). Tiež tu vykonal niekoľko zázrakov. (Eucharistia- sv.prijímanie je posilou k tomu, aby sme boli dobrí, nie odmena za to, že sme dobrí, odpúšťa aj ľahké hriechy.) V Kafarnaume býval Pán Ježiš u Petra a Ondreja, ktorí pochádzali z Betsaidy a mali za ženy 2 sestry. Najnavštevovanejšími miestami sú Kafarnaumská synagóga, postavená v 4. storočí na základoch staršej synagógy, v ktorej kázal Ježiš a Základy domu z 1. storočia pred Kristom, kam sa priženili dvaja spomínaní učeníci a kde tiež žil Ježiš. Ďalším miestom pri Genezaretskom jazere kam ideme, je TABGHA, miesto rozmnoženia 5 chlebov a 2 rýb – predobraz sv.omše. Je miestom, kde sa 40 dní zjavoval Pán Ježiš po zmŕtvychvstaní. Je tu nemecký kostol so strohou výzdobou, zachovaná byzantská mozaika a skala, na ktorej stál Pán Ježiš počas rozmnoženia. Len 400 metrov od tohto miesta je BAZILIKA PRIMÁTU SV.PETRA, kde Pán Ježiš potvrdil primát sv.Petra, „…spusťte sieť z pravej strany. Vytiahli 153 rýb…“ Miesto, kde Pán Ježiš opekal ryby a trikrát sa pýtal Petra, či ho má rád a po jeho odpovediach mu hovorí „Pas moje baránky.“
GENEZARETSKÉ JAZERO (alebo Tiberiadské, Galilejské) má tvar harfy, v Izraeli sa preto používa tiež názov Kineretské jazero podľa hebrejského názvu pre harfa alebo lýra. Jeho rozloha je 166 km² a maximálna hĺbka 43 m. Leží 212 metrov pod úrovňou svetového oceánu a je tak najnižšie položeným sladkovodným jazerom na svete a druhým najnižšie položeným jazerom (po Mŕtvom mori). Je strategickým zdrojom pitnej vody. My sme využili možnosť plavby po jazere na loďke svojim vzhľadom aj „kvalitou“ 
Kristove časy. Je prekrásne počasie a tak vidíme strategické Golanské výšiny, mesto Tiberias s prístavom, Horu blahoslavenstiev a v diaľke aj Sýriu. Chvíľami si zaspievame, pomodlíme sa ale aj vychutnáme ticho pri vypnutom motore a myslíme na Ježišove slová a zázraky. Na brehoch tohto jazera sa odohralo viacero významných udalostí z verejného účinkovania Ježiša, napríklad utíšenie búrky alebo Ježišovo kráčanie po hladine jazera. Vraciame sa znovu do Betlehema a cestou vidíme Gadaru z územia Dekapolisu (východný breh Genezaretského jazera, kadiaľ prechádzal Ježiš pri ceste do Kafarnaumu, aby sa vyhol židovským územiam), kde Pán Ježiš vyhnal démonov z dvoch posadnutých mužov do svíň. Ľudia ako sa to dozvedeli ho žiadali, aby opustil ich kraj. Vidíme aj horu Nebo, kde zomrel Mojžiš. Viditeľnosť je výborná a tak vidíme aj Ammán- hlavné mesto Jordánska. Po príchode do Betlehema sa ubytujeme v hoteli na Poli pastierov.
7.deň 28.10.2018 Nedeľa
Nedeľu začíname v JERUZALEME a v programe sú kostoly, ktoré sú aj v tomto čase otvorené. Prvým je DOMINUS FLEVIT – Pán zaplakal. 
Je to kaplnka postavená v r.1956 na základoch byzantského kostola a je znovu dielom Antonia Barluzziho s príznačnou architektúrou do tvaru slzy s výhľadom na Jeruzalem (okná sú za obetným stolom), ktorá hovorí ako sa Pán Ježiš na mesto pozeral a zaplakal a predpovedal jeho skazu. My sme tu mali svätú omšu. V blízkosti kostola je aj Nekropola- miesto, kde sú kosti s truhlicami prvých kresťanov, ktorí sa stretávali s Pánom Ježišom a Pannou Máriou. Pokračujeme do BAZILIKY AGÓNIE (alebo Bazilika národov). Nachádza sa v Getsemanskej záhrade, kde vidíme prastaré olivy, svedkov Kristových čias, síce boli vyťaté, ale na ich koreňoch vyrástli nové stromy. Bazilika stojí na mieste, kde sa Kristus krvou potil. Najväčšou bolesťou Pána Ježiša bolo, že videl za koľko ľudí trpel zbytočne. Upútal nás tmavý interiér, vyjadrujúci Ježišovu smrteľnú úzkosť. Na dlažbe pred hlavným oltárom je skala, na ktorej sa podľa kresťanskej tradície Ježiš potil krvou. Vstúpime aj do JASKYNE ZATKNUTIA, ktorá sa nachádza len asi 100 metrov od Baziliky Agónie 
a je zasvätená udalosti zatknutia Ježiša Krista. Peši prejdeme do SVÄTYNE HROBU PANNY MÁRIE, odkiaľ bola Panna Mária vzatá do neba, keď ju na mieste hrobu apoštoli nenašli. Legenda hovorí, že tam našli kvety, preto sa svätia zeliny na Nanebovzatie Panny Márie (najstarší sviatok, zaviedli ho apoštoli). Kostol má tvar krypty vysekanej do skaly, v ktorej sa nachádza hrob bohato zdobený ikonami a početnými striebornými lampami a obrazmi. Podľa tradície sa vo vnútri nachádzajú aj hroby Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a jej ženícha sv. Jozefa. Nanebovzatie je výsledkom nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Nedeľa má byť dňom oddychu a tak sa presúvame do mesta TEL AVIV-JAFFA, skrátene Tel Aviv a vychutnávame si poobedie na pláži spojené s kúpaním v Stredozemnom mori. Je 28.10., ale tu máme slnečný deň s teplotou 28 ̊C. Tel Aviv je najväčšie mesto Izraela, prechádzame historickou časťou mesta a navštívime aj KOSTOL SV.PETRA – sv. Peter sa tu zastavil v dome Šimona Garbiara a mal tu zjavenie o zvieratách v plachte a zrušil zákon o čistých/nečistých jedlách. Práve starobylé uličky mesta sú pastvou pre oko. Klesajú a stúpajú svahom, pretínajú ich schody a obchodíky s tmavomodrými okenicami a dverami. V čase, keď bolo na mieste dnešného 
Tel Avivu len opustená krajina a more obmývajúce pobrežie, v Jaffe stál prístav, ktorý bol najväčším obchodným centrom celej oblasti. Veď dokonca samotný kráľ Šalamún si sem nechal prinášať z Libanonu cédrové drevo na stavbu slávneho jeruzalemského chrámu. Aj v neskorších židovských dejinách zohral veľkú úlohu, keďže sem prichádzali lode s novými židovskými osadníkmi.
8.deň 28.10.2018 Pondelok
Pondelok je dňom nášho odchodu z Izraela, ale to neznamená, že už nič neuvidíme. Deň začíname v BAZILIKE NA POLI PASTIEROV. Je to znovu dielo Antonia Barluzziho, tematicky v tvare beduínskeho stanu. Sv.omšu sme mali v kaplnke v jaskyni, v ktorej pastieri trávievali zimné noci, v kaplnke Gloria in exelsis Deo – Sláva Bohu na výsostiach. Prechádzame 7 km juhozápadne od Jeruzalema do mestečka AIN KAREM, ktoré sa spája s narodením a životom Jána Krstiteľa, Alžbety a Zachariáša. BAZILIKA NAVŠTÍVENIA PANNY MÁRIE- pri vstupe na nádvorie víta krásna železná tepaná brána, za ktorou je stena s keramickými doskami s textom chválospevu Panny Márie „Magnificat“ v 41 jazykoch. Chrám je rozdelený na hornú a dolnú časť. Nad oltárom je maľba s výjavom stretnutia Panny Márie s Alžbetou. Po stranách sú ďalšie výjavy zo života Zachariáša a zabíjania chlapcov na príkaz Herodesa. Hlavný oltár je vytvorený z bieleho mramoru, nad ním vyniká bohatá mozaika, ktorá zobrazuje Pannu Máriu so zborom spievajúcich anjelov. Na toto miesto, letnú stranu Ain Karem prišla Panna Mária navštíviť Alžbetu a ostala u nej 3 mesiace. Na počesť návštevy Panny Márie u Alžbety sa konajú púte, Panna Mária bola prvá pútnička. Prišla sem zo 150 km vzdialeného Nazareta s radosťou, s ochotou slúžiť a ako živý Bohostánok- niesla vo svojom lone Spasiteľa. Aký úžasný vzor pre nás kresťanov. 
KOSTOL NARODENIA JÁNA KRSTITEĽA je na zimnej strane Ain Karem, tu sa Ján narodil v dome Zachariáša, keď jeho manželka Alžbeta počala vo vysokom veku. V tomto chráme sa nachádza najvýznamnejšia časť – jaskyňa Benediktus (prekl. „Nech je zvelebený Pán Boh“), v ktorej je umiestnený oltár, pod ktorým sa vyníma planúca hviezda z bieleho mramoru s veľkým bielym kruhom, označujúca miesto narodenia Jána Krstiteľa. Nájdeme tu latinský nápis: „Hic praecursor Domini natus est.“, čo v preklade znamená: „Tu sa narodil Pánov predchodca“. Cestou ešte stihneme zblízka uvidieť v Jeruzaleme budovy ministerstiev a hlavne krásnu budovu izraelského parlamentu KNESSET.
Vraciame sa domov letom z Tel Avivu do Schwechatu a potom autobusom do Zubrohlavy. Ostávajú nám zážitky, spomienky, duchovná posila a milosti získané na svätých miestach. Ostáva to ťažšie, preniesť to do našich životov. Otec Michal odporúča znovu prečítať Sväté písmo, hlavne 4 evanjeliá a Skutky a Listy apoštolov, teraz, keď si už vieme predstaviť usporiadanie krajiny. A my samozrejme odporúčame Svätú Zem navštíviť, pretože ani takýto opis nedokáže nahradiť samotné putovanie.
Fotogaléria TU.
