Dňa 7.5.2018 sa desiati miništranti, ktorí mali záujem o výlet s kúskom turistiky, spolu s p.farárom Pavlom Jurčišinom, vybrali do Jánošíkových dier. Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov,
ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Zaujímavé skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých druhov rastlín a živočíchov.
Vychádzali sme z rázcestia Biely Potok (575 m.n.m.). Už po pár minútach sa začínajú objavovať prvé skaliská, časť Jánošíkových dier nazývaná Dolné diery. Z rázcestia Ostrvné (640 m.n.m) sa dostávame do Nových dier, ktoré boli sprístupnené ako posledné.
Prechádzame niekoľkými naozaj úzkymi miestami, železné lavičky a pár vodopádov prekonávame po rebríkoch. Táto časť nebola dlhá a vystúpili sme na vyhliadku zhora na protiľahlé skaly. Po lesnom chodníku sme sa dostali do sedla Podžiar (715 m.n.m.) a odtiaľ sme už pokračovali do Horných dier. Práve tu bolo najviac vodopádov, lavičiek a rebríkov. Uspešne so zatajeným dychom sme prekonali aj tie najdlhšie rebríky. Najťažšia časť končí v sedle Pod Pálenicou (900 m. n.m.) a odtiaľ už stúpame lesnou cestou na rázcestie Pod Tanečnicou (1.186 m.n.m), kde máme dlhší oddych na občerstvenie, fotografovanie a pod. Je tu krásny výhľad na Tanečnicu, Rozsutce (Malý i Veľký).
Sme v cieli výstupu hore, v najvyššom bode a ešte sa potrebujeme vrátiť. Po prestávke sa vraciame trochu inou trasou, aby to nebolo priveľmi jednotvárne. Prechádzame Tesnou rizňou (rizňa= staré slovo, žľab na spúšťanie dreva) a zo sedla Pod Pálenicou nejdeme cez Horné diery, ale vystúpame do sedla Vrchpodžiar po vrchu rokliny, na niektorých miestach vidíme miesta, ktorými sme stúpali hore. Zo sedla Vrchpodžiar schádzame až k Dolným dieram, prejdeme ich a sme v cieli.
Chlapci všetko zvládli, držali sa poslušne pokynov, užívali si prírodu a tak po túre prišli na salaši na rad aj zaslúžené halušky a potom sa ešte ich nekončiaca energia vybíjala na hojdačkách a preliezkach pred salašom.
Za zapožičanie väčšieho auta, aby sme sa s chlapcami mohli na miesto dopraviť, ďakujeme Pavlovi Frančákovi.
Marek Graňák
