V dňoch 19.-23.8.2014 sa skupina veriacich, tvorená z väčšej časti členmi spevokolu Ichthys, zúčastnila na pozvanie vdp. Pavla Jurčišina na poznávacom výlete na Gemeri. Tu sa v tomto letnom období rozhodli načerpať sily poznávaním krás prírody a pamiatok a v nich nachádzať veľkosť diela nášho Stvoriteľa.
Ubytovali sme sa v jednoduchých podmienkach Katolíckej materskej školy svätej rodiny v Revúcej, o ktorú sa pričinil a založil pán farár Pavol Jurčišin. Program nasledujúcich dní sa upravoval podľa počasia, ktoré bolo tohto roku veľmi daždivé.
Streda ešte ohrozená nepriaznivými predpoveďami počasia a príroda zmočená predchádzajúcimi dažďami nebola vhodná na prechádzky, tak sme sa vydali do podzemia a po pamiatkach Gemeru. Navštívili sme unikátny prírodný fenomén- Ochtinskú aragonitovú jaskyňu- na svete sú len 3 sprístupnené jaskyne tohto typu. Jaskyňa je zaujímavá rôznymi formami aragonitu, klinovými chodbami vytvorenými koróznou činnosťou zrážkovej vody, množstvom nepravidelných výklenkov a stropných kupol a tiež výraznými tektonickými poruchami. Keď sme vyšli spod zeme, vydali sme sa spoznávať pamiatky.
Všetci sa zhodli, že jedným z najväčších zážitkov bola návšteva evanjelického kostola v Štítniku s najstarším 
organom na Slovensku, jednej z najstarších pamiatok Gemeru. Zážitok umocňoval unikátny a pútavý výklad miestneho evanjelického kaplána. Kostol je pôvodne gotická stavba zo 14.storočia. Jej najstaršie zachovalé súčasti sú obvodové murivo západnej časti kostolnej lode a stará sakristia. Nástenné maľby pochádzajú z troch období – z poslednej tretiny 14. storočia, poslednej tretiny 15. storočia a začiatku 16. storočia. Okrem nástenných malieb sú v kostole historicky zaujímavé krstiteľnica, oltár, epitafy, lavice a kazateľnica. V zadnej časti chrámu dominuje kamenný orgánový chór s organom z roku 1723. Práve prebiehajú snahy o úplnú rekonštrukciu kostola, ktorá by zahŕňala aj úplné vybagrovanie až po pôvodnú gotickú podlahu, pretože počas 700 rokov sa v kostole pochovávalo a podlaha sa zdvihla až o 1,5 metra. Našich predkov sme v kostole cítili (aj videli na stenách) aj my.
Navštívili sme aj ďalšie nemenej hodnotné pamiatky: Románska rotunda Prihradzany- rotundu postavili pravdepodobne niekedy v prvej polovici 13. storočia ako pútnickú kaplnku. Stavebným materiálom bol lomový kameň. Zaujímavosťou je, že až do prieskumu historikov a reštaurátorov v roku 1977, bola rotunda považovaná za barokovú stavbu z 18. storočia. Až do roku 2009 stavba chátrala. Bola vo veľmi zlom stave, v múroch boli hlboké praskliny, strecha zatekala. Z iniciatívy neziskovej organizácie Quirinius v roku 2009 vymenili nielen strešnú krytinu ale aj celý krov, ktorý bol už prehnitý. Rotunda dostala novú fasádu, opravená bola aj drevená predsieň. Vynovený bol taktiež interiér stavby vrátane dreveného stropu. Románska rotunda 
Šivetice- je jednou z najvýznamnejších pamiatok Stredného Gemeru. Považuje sa za najväčšiu románsku rotundu na Slovensku. Postavili ju v 2. polovici 13. storočia. V kostole sú zachované vzácne fresky, ktoré zachytávajú scény zo života sv. Margity. Časť z nich je úplne zničená, ďalšia časť by sa však ešte dala zreštaurovať. Gotický kostol Chyžné- bol postavený v 2. polovici 13. storočia v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine. Je to drobný ranogotický jednoloďový kostolík so štvorcovým presbytériom a severnou sakristiou. Niekedy v poslednej štvrtine14. storočia bol interiér vyzdobený hodnotnými freskami, z ktorých sa zachovali tie v presbytériu. Z roku 1508 pochádza drevený krídlový oltár z dielne majstra Pavla z Levoče. V 18. storočí bol kostolík obnovený v barokovom duchu, dostal novú kazateľnicu, drevenú emporu i organ. K roku 1745 je datovaný drevený maľovaný kazetový strop. Z gotických prvkov sa v exteriéri zachoval pôvodný južný portál a úzke ranogoticke okno na východnej strane presbytéria. Gotický kostol Revúca- k najstarším kultúrnym pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančné upravenou loďou.
Štvrtok bol venovaný oddychu po predchádzajúcom náročnom dni, oddych v modlitbe a rozjímaniach v peknom prostredí oddychovej zóny v Muránskej Zdychave. Večer svätá omša s piesňami Ichthysu tiež posilnila naše duše a na záver nás potešil oceňujúci potlesk domácich veriacich. Prejavil sa poctivý nácvik spevákov a gitaristov a aj v oklieštenej zostave spevokolu sme mohli konštatovať, že nikto nie je doma prorokom alebo ako povedal Pán Ježiš v Nazarete- „nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, v jeho dome a jeho rodine“.
V piatok sme sa po ustálení počasia rozhodli vydať do Slovenského raja. Terén bol stále premočený, čo túru predlžovalo
, ale všetci zabojovali. Začali sme roklinou Suchá Bela-jednou z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Takže sme preskakovali cez vodu, stúpali po drevených stúpačkách, vystupovali „do neba“ po nekonečných kovových rebríkoch a popritom sledovali krásne a obrovské vodopády a ostatné prírodné krásy. Občerstvovacia zastávka sa nachádzala na Kláštorisku- turistické stredisko v Slovenskom raji v nadm.výške 760 m n. m. Nachádza sa tu ruina kartuziánskeho kláštora z 13.storočia. Kláštor bol v 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. A na záver sme si to sťažili návratom cez Prielom Hornádu- je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany, my sme prešli jeho časť. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Má veľkú turistickú históriu, prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. Postupne sa na konci minulého storočia vybudoval turistický chodník v niektorých miestach veľmi exponovaný- dalo nám to zabrať. Sú tu zabudované rôzne kovové mostíky a lávky, veľké množstvo reťazí v exponovaných skalných stenách, stúpačky a drevené lávky. Po takejto únavnej túre a spiatočnom návrate do Revúcej sme sa stihli trochu posilniť a upraviť, pretože nasledovala kultúrna časť. V evanjelickom kostole v Muránskej Dlhej Lúke sme sa zúčastnili na Organovom koncerte RAK- Revúcke augustové koncerty organizovaný Quirinus, o.z. Vystúpil Michal Mesjar, koncertný organista a jeho interpretácia rôznych diel pre organ nám nedovolila myslieť na únavu a hlavne priniesla veľký umelecký zážitok. V sobotu už cestou domov sme ešte stihli Záverečný koncert RAK- Musica Florea z Prahy v Jelšave. Súbor Musica Florea vznikol v roku 1992 ako jeden z prvých výrazných počinov na poli štýlovo poučnej interpretácie hudby v Čechách. Založil ho violončelista Marek Štryncl. Hrá na originálne dobové nástroje, štúdium dobových prameňov a kreatívne oživovanie zabudnutých interpretaných štýlov je základom činnosti súboru a zárukov jeho renomé. Od roku 2002 organizuje súbor vlastné koncertné rady s dôrazom na prezentáciu novoobjavených diel a skladieb. V Jelšave predstavili diela J.Myslivečka, F.V.Kramáře, F.X.Richtera pod názvom Čeští hudební vyslanci- Marek Špelina– 
priečna flauta, Simona Tydlitátová– husle, Eleonora Machová– viola/husle, Lýdie Cillerová– viola, Ondřej Štajnochr– kontrabas, Marek Štryncl– violončelo/umelecký vedúci. V jednotlivých dielach sa striedalo zloženie súboru od tria, kvarteta, kvinteta až po sexteto.
Týchto pár dní, ktoré sme mohli spolu prežiť, určite v nás zanechalo veľa pekných spomienok a zážitkov a obohatilo nás o spoznanie prekrásnych miest nášho Slovenska. Vďaka za to patrí najskôr Nebeskému Otcovi za Jeho pomoc a ochranu a nášmu pánu farárovi vdp. Pavlovi Jurčišinovi, ktorý nám tento výlet zabezpečil, obetavo sa o nás staral a každý deň nám slúžil sv. omše, viedol spoločné večerné modlitby na rôzne úmysly aj za našich spolufarníkov, aby pookrialo nielen naše telo, ale i naša duša.
Marek Graňák
Rozšírená (náučná) verzia článku
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo (iba na 3 miestach) a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle. Jaskyňa je zaujímavá klinovými chodbami, zužujúcimi sa nahor, vytvorenými koróznou činnosťou zrážkovej vody, množstvom nepravidelných výklenkov a stropných kupôl a tiež výraznými tektonickými poruchami. Aragonit sa nachádza vo formách obličkový (121-138 tisíc rokov), ihlicový(14 tisíc rokov) a najmladšia forma drobné vejáriky alebo špirálovité útvary. V jaskyni je veľmi vysoká vlhkosť až 97%.
Gotický kostol Štítnik
Unikátny a pútavý výklad miestneho evanjelického kaplána bol jedným z najväčších zážitkov v jednej z najstarších pamiatok Gemeru- evanjelický kostol v Štítniku s najstarším organom na Slovensku. Pôvodne to bola gotická stavba z 14. storočia. Jej najstaršie zachovalé súčasti sú obvodové murivo západnej časti kostolnej lode a stará sakristia. Od polovice 16. storočia slúžil ako evanjelický kostol. Počas premeny kostola evanjelici zakryli historické nástenné maľby, ktoré opätovne odkryli až v rokoch 1908-1909. Nástenné maľby pochádzajú z troch období – z poslednej tretiny 14. storočia, poslednej tretiny 15. storočia a začiatku 16. storočia. Popri najstarších maľbách, zhotovených podľa talianskych nástenných cyklov, sú namaľované aj novšie výjavy, ktoré sú ovplyvnené česko-nemeckou maľbou. Okrem nástenných malieb vyniká svojou hodnotou gotická bronzová krstiteľnica pochádzajúca z roku 1454, renesančno- barokový oltár pochádzajúci z roku 1636 a ranobaroková kazateľnica dokončená v roku 1693. V interiéri kostola sa vynímajú renesančno-barokové lavice, ktoré patrili viacerým slávnym štítnickým cechom. Hodnotu kostola pozdvihujú aj zachované vzácne renesančno- barokové a ranobarokové epitafy. V kostole sú umiestnené náhrobné kamenné dosky, napr. náhrobná kamenná doska Štefana Bebeka z roku 1594. V zadnej časti chrámu dominuje kamenný orgánový chór s organom z roku 1723.
Práve prebiehajú snahy o úplnú rekonštrukciu kostola za pomoci nórskych fondov, ktorá by zahŕňala aj úplné vybagrovanie až po pôvodnú gotickú podlahu, pretože počas 700 rokov sa v kostole pochovávalo a podlaha sa zdvihla až o 1,5 metra.
Románska rotunda Prihradzany
Rotundu postavili pravdepodobne niekedy v prvej polovici 13. storočia ako pútnickú kaplnku. Išlo asi o rovnakú staviteľskú dielňu, ktorá postavila aj neďalekú rotundu v Šiveticiach, hoci stavebným materiálom bol tentoraz lomový kameň a nie tehla. Predpokladá sa, že spolu so zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu. Krátko po postavení mala byť sčasti zbúraná. Opravy a sa dočkala až v baroku. Dostala tri okrúhle okná a bol vytvorený nový vstup na západnej strane. Zastrešenie stavby je datované do roku 1758. Slúžila ako cintorínska kaplnka a konali sa tu aj púte. V roku 1977 sa uskutočnil umeleckohistorický a reštaurátorský prieskum- a dovtedy bola rotunda považovaná za barokovú stavbu z 18. storočia. Až do roku 2009 stavba chátrala, keďže miestna náboženská obec prakticky neexistovala a nemal sa kto o ňu starať. Bola vo veľmi zlom stave, v múroch boli hlboké praskliny, strecha zatekala. Z iniciatívy neziskovej organizácie Quirinius v roku 2009 na opravu rotundy poskytlo dotáciu Ministerstvo kultúry SR v rámci grantového programu zameraného špeciálne na románske rotundy. Podarilo sa zabezpečiť statiku objektu a oproti pôvodným plánom na rotunde vymenili nielen strešnú krytinu ale aj celý krov, ktorý bol už prehnitý. Rotunda dostala novú fasádu, opravená bola aj drevená predsieň. Vynovený bol taktiež interiér stavby vrátane dreveného stropu.
Románska rotunda Šivetice
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Stredného Gemera je románska rotunda sv. Margity v Šiveticiach, ktorá je momentálne uzatvorená pre zlý technický stav. Považuje sa za najväčšiu románsku rotundu na Slovensku. Postavili ju v 2. polovici 13. storočia. V kostole sú zachované vzácne fresky, ktoré zachytávajú scény zo života sv. Margity. Časť z nich je úplne zničená, ďalšia časť by sa však ešte dala zreštaurovať.
Šivetice by mohli byť turistickým rajom. Na blízkom kopci sa nachádzajú ruiny stredovekého hrádku, na cintoríne narazíte na skutočný skvost – románsku rotundu. Na dosah sú nádherné prírodné partie Muránskej planiny. Napriek tomu v obci akoby zastal čas. Nenájdete tu jedinú informačnú tabuľu o vzácnych pamiatkach, nehovoriac o stravovaní, či ubytovaní. Zaujímavé je tiež to, že aj keď je neďaleko rotundy miestny cintorín, priamo pred rotundou sa dávajú pochovávať niektorí miestni „spoluobčania“ podľa vzoru starovekých zemepánov.
Gotický kostol Chyžné
Bol postavený v 2. polovici 13. Storočia v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine. Je to drobný ranogotický jednoloďový kostolík so štvorcovým presbytériom a severnou sakristiou. Niekedy v poslednej štvrtine14. storočia bol interiér vyzdobený hodnotnými freskami, z ktorých sa zachovali tie v presbytériu. Z roku 1508 pochádza oltár- neskorogotický drevený krídlový oltár s plastikou Zvestovania Panne Márie z dielne Majstra Pavla z Levoče .V roku 1585 prešli obyvatelia Chyžného k evanjelikom. V 17. storočí kostolík viackrát zmenil majiteľa, aj v súvislosti so stavovskými povstania proti Habsburgovcom. Kým v roku 1682 sa dostal do rúk evanjelikom, už v roku 1683 im ho kráľovskí komisári vzali a vrátili katolíkom. V 18. storočí bol kostolík obnovený v barokovom duchu, dostal novú kazateľnicu, drevenú emporu i organ. K roku 1745 je datovaný drevený maľovaný kazetový strop. Z gotických prvkov sa v exteriéri zachoval pôvodný južný portál a úzke ranogoticke okno na východnej strane presbytéria. Steny a klenba presbytéria sú pokryté gotickými freskami, zobrazujúcimi v poliach klenby Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Ježiša a Klaňanie sa troch kráľov. Na stenách sú namaľované okrem iného postavy apoštolov, sv. Heleny, sv. Kataríny a sv. Barbory, Krista Trpiteľa i Krista v mandorle.
Gotický kostol Revúca
K najstarším kultúrnym pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančné upravenou loďou. Kostol upravovaný v roku 1892 je jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdico¬vou klenbou. V presbytériu je neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom. V rokoch 1987-1989 bolo pri rekonštrukcii kostola poodkryté kamenné murivo na gotických oporných pilieroch a hranách veže.
Pseudogotický hlavný oltár zhotovil rezbár Július Fuhrmann. Uprostred neho sú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirína. Je na nich zobrazené vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie. Vedľa novej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500. Pozornosť upúta baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru z 18. storočia.
Slovenský raj(Suchá Belá, Kláštorisko, Prielom Hornádu)
Roklina Suchá Belá je jednou z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok odkiaľ sme sa na túru vydali. História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rotha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.
Kláštorisko je turistické stredisko v Slovenskom raji v nadmorskej výške 760 m n. m. Nachádza sa tu ruina kartuziánskeho kláštora z 13.storočia (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti. Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Vedie sem množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez tiesňavy Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja. Je tu vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom. Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany, my sme prešli iba jeho čas. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši). Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba „chodníka Horskej služby“. Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok.
Záverečný koncert RAK Musica Florea z Prahy v Jelšave
Súbor Musica Florea vznikol v roku 1992 ako jeden z prvých výrazných počinov na poli stýlovo poučnej interpretácie hudby v Cechách. Založil ho violoncelista Marek Štryncl. Hra na originálne dobové nástroje, štúdium dobových prameňov a kreatívne oživovanie zabudnutých interpretaných štýlov je základom činnosti súboru a zárukov jeho renomé. Repertoár zahrna inštrumentálnu komornú hudbu, orchestrálne koncerty, monumentálne skladby symfonické, oratórne a operné od začiatku baroka až po 20.storočie. Od roku 2002 organizuje súbor vlastné koncertné rady s dôrazom na prezentáciu novoobjavených diel a skladieb. V Jelšave predstavili diela Josefa Myslivečka, Františka Vincenta Kramáře, Františka Xavera Richtera pod názvom Čeští hudební vyslanci- Marek Špelina– priečna flauta, Simona Tydlitátová– husle, Eleonora Machová– viola/husle, Lýdie Cillerová– viola, Ondřej Štajnochr– kontrabas, Marek Štryncl– violončelo/umelecký vedúci. V jednotlivých dielach sa striedalo zloženie súboru od tria, kvarteta, kvinteta až po sexteto.