V dňoch 22.-26.8.2018 sa skupina veriacich, tvorená z väčšej časti členmi spevokolu Ichthys, aj spolu s p.farárom- vdp. Pavlom Jurčišinom a sestričkou Sáviou, zúčastnila na poznávacom výlete v okolí Banskej Štiavnice. Pre sr. Sáviu bol výlet rozlúčkou a zároveň aj poďakovaním za službu, ktorou bola nápomocná vo farnosti. Vybraná oblasť bola veľmi vhodná na spoznávanie Božích stôp v krásnej prírode, v samom človeku cez jeho prácu a dielo v sakrálnych pamiatkach, technických zariadeniach. Požehnaním boli spoločné sväté omše, modlitby a rozhovory. Navštívili sme a spoznali veľa zaujímavých miest, pamiatok v okolí historickej Banskej Štiavnice.
Ubytovní sme boli v dlhej 11 km obci HODRUŠA-HÁMRE . 
Obec ma banícku banícku históriu, medzi jej pamiatky patrí banícka klopačka zo 16. storočia, ktorá zvolávala baníkov do práce, oznamovala im radostné i smutné noviny.Zastavili sme sa aj pri súsoší Golgoty zo začiatku 19. storočia, ktoré ľudia postavili v období, keď boli uchránení od moru a cholery. Išlo o tradičný spôsob prejavu vďaky Bohu. V dedine sa nachádza až sedem kostolov-5 katolíckych a 2 evanjelické. My sme navštívil malý banícky kostolík v Jalšovej počas sobotnej pravej „polovičnej“ rómskej svadby. a nedeľnú svätú omšu sme slávili v najstaršom Kostole sv. Mikuláša zo 14. storočia. Spestrili sme ju hudbou aj spevom na potešenie a prekvapenie domácich.
Kostol sv. Mikuláša bol postavený na halde priľahlej bane ako neskorogotická stavba. Zaujímavé je, že samotný kostol je postavený tak trochu „do zákruty“ – os hlavnej lode a os presbytéria nie sú v jednej línii. Ďalej sme v Banskej Hodruši absolvovali prehliadku BANE STAROVŠECHSVÄTÝCH ktorú, sprevádzkovala partia nadšencov s ťažobnej firmy. Zlato a striebro sa v tejto štôlni ťažilo už v druhej polovici 14. storočia a zatvorili ju roku 1950. Najprv sme „nad zemou“ so sprievodcom prešli expozíciami o hodrušskom baníctve, huncútovi a vtipkárovi Náckovi, mineralogickú expozícia Kvety baní, či hodrušskú paličkovú čipku. Samotná prehliadka štôlne bola veľmi zaujímavá. Baňa je v Štiavnických vrchoch, ktoré sú našim najväčším sopečným pohorím. 
Sú celé prevŕtané chodbami, stovkami kilometrov labyrintov chodieb a komínov. Hodrušská baňa bola tzv. dedičná a produkciou zlata a striebra patrila medzi tri najvýznamnejšie lokality ťažby na Slovensku. V podzemí sme spoznali vývoj razenia banských diel, dobývania či vystužovania. Štôlňa vyzerá tak, akoby ju baníci práve opustili. Udivovali hlavne klenby so skál dômyselne vystavané baníkmi bez malty, iba klinovo zakladané. V bani bola príjemná klíma a sucho.
Pri návšteve Banskej Štiavnice bol hlavný cieľ prehliadka Kalvárie. Banskokoštiavnická kalvária je súbor sakrálnych objektov v barokovom slohu pozostávajúci z troch kostolov, devätnástich kaplniek a súsošia Panny. O vznik Kalvárie na uprostred kopca na štiavnickom vulkáne sa v roku 1751 pričinili miestni jezuiti. Púť na Kalvárii sme začali výstupom od Dolného kostola, prešli sme popri jednotlivých zastaveniach krížovej cesty okolo Kaplnky Svätých schodov s oltárom Korunovania Panny Márie (stredný kostol). Dostáli sme sa až na vrchol Kalvárie k Hornému kostolu s Kristom na kríži. Práve prebiehalo reštaurovanie malieb. Na chvíľu sme sa zastavili a vychutnali sme si atmosféru a duchovno tohto miesta. Cestou dole sme prešli okolo kaplniek stvárňujúcich sedem bolestí Panny Márie. Púť sme zakončili v Dolnom kostole pri Súsoší Sedembolestnej, kde nám umožnili prežívať Kristovu obetu pri svätej omši, ktorú sme sprevádzali aj hudbou a spevom umocnenými výbornou akustikou. Štiavnická kalvária patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy. Je nevšedná počtom zastavení a príbehom, ktorý rozpráva. Ďalej sme si v starobylej Banskej Štiavnici prezreli Štiavnický betlehem- je to drevený pohyblivý Betlehem, jeden z najkrajších a najväčších na Slovensku. Betlehem má 21 metrov a 800 drevených postavičiek, z toho 400 pohyblivých. Zachytáva vianočný námet,
znázorňuje život stredovekého mesta i prácu baníkov a hutníkov aj iné povolania, či domáce práce. Pokračovali sme prehliadkou najznámejších štiavnických katolíckych kostolov. Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, nazývaný „slovenský“ je dominantou historického centra Banskej Štiavnice a Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký či farský, je najstarším dodnes zachovaným kostolom mesta.Prešli sme Námestie Svätej Trojice, ktoré je centrom Štiavnice a historicky súvisí s baníctvom. Dominantou námestia je morový stĺp. Cestou na námestie prechádzame aj okolo Domu Maríny, kde žila Sládkovičova múza Marína Pischlová, pre ktorú napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete (2910 veršov). Prešli sme aj po Trotuári- je to časť hlavnej ulice, 140 metrov dlhý unikátny vyvýšený chodník, vydláždený červenými dlaždicami. Na chvíľu oddychu sme sa zastavili v najznámejšej štiavnickej reštaurácii- Kaviareň Divná Pani.
SITNO (1009 m.n.m.) sme si vybrali ako miesto pre jednoduchý turistický výlet. Vyšli sme od Počúvadlianskeho jazera a pomaly po zelenej značke až k Tatárskej lúke okolo studničky a mali sme za sebou najstrmšiu časť. Z Tatárskej lúky sme po modrej značke pokračovali priamo na Sitno.
Cestou sme sa zastavili na adrenalínovej vyhliadkovej skalnej plošine, odkiaľ pohľad na okolitú krajinu naozaj stojí za to. Cestou nahor ešte prekonáme 289 schodov. Na vrchole Sitna je zaujímavá drevená rozhľadni z 18.storočia, prvá turistická rozhľadňa v Európe.
Archeologické výskumy dokázali, že na Sitne žili Kelti i Slovania. Keď sa pokocháme krásnymi výhľadmi a prírodou, doplníme energiu a oddýchneme, pokračujeme na juh ku hradu. Prichádzame k hradu Sitno- zrúcanine. Je veľmi zaujímavý, najmä ak sa naň pozeráte zdola. Zhora je zasa úžasný kruhový výhľad. Hrad pochádza z 13. storočia. Mal za úlohu chrániť okolité banské mestá. Neskôr bol ale dobitý a úplne zničený. Keď sme si hrad obzreli a pofotili, ešte sme v tejto krásnej prírode a tichu poďakovali za krásny deň modlitbou sv.ruženca. Vraciame sa späť k Tatárskej lúke, ale trochu inou trasou, cez les popod sitnianske skaly až k Počúvadlianskemu jazeru, ktoré nie je len také obyčajné jazero. Je to totiž starý banský tajch. V Štiavnických vrchoch je ich veľa. Je to pozostatok baníctva, sú to vodné nádrže na získanie energie na ťažbu a úpravu rúd. Voda sa získavala zo zrážok a využívala na pohon banských zariadení, keď už sila ľudí príp. zvierat nepostačovala.
