V dňoch 26.-29.7.2017 sa skupina veriacich, tvorená z väčšej časti členmi spevokolu Ichthys, aj spolu s p.farárom- vdp. Pavlom Jurčišinom, zúčastnila na poznávacom výlete na Zamagurí. Zamagurie je vymedzené okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok, ohraničuje ho zo severu hranica s Poľskom s riekami Dunajec a Poprad, Pieninami a Ľubovnianskou vrchovinou, na juhozápade je to Spišská Magura a na juhu Levočské vrchy. Tu sme sa v letnom období rozhodli znovu spoznať nové miesta na Slovensku a v tomto prípade aj Poľsku, kde je prirodzene jednoduché v krásnej prírode, aj v dielach, ktoré vytvoril človek, vnímať a spoznávať Boha.
Vdňoch 26.-29.7.2017 sa skupina veriacich, tvorená zväčšej časti členmi spevokolu Ichthys, aj spolu sp.farárom-vdp. Pavlom Jurčišinom, zúčastnila na poznávacom výlete na Zamagurí. Zamagurie je vymedzené okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok, ohraničuje ho zo severu hranica s Poľskom s riekami Dunajec a Poprad, Pieninami a Ľubovnianskou vrchovinou, na juhozápade je to Spišská Magura a na juhu Levočské vrchy. Tu sme sa vletnom období rozhodli znovu spoznať nové miesta na Slovensku avtomto prípade aj Poľsku, kde je prirodzene jednoduché vkrásnej prírode, aj v dielach, ktoré vytvoril človek, vnímať a spoznávať Boha.
Tu je krátky prehľad navštívených miest s popisom, zážitkami, možno pre inšpiráciu, pre získanie nových zaujímavých informácií a tipov na výlety:
OSTURŇA http://www.obec-osturna.sk/
Tu sme boli ubytovaní. Je to dedinka na Spiši, na hranici s Poľskom, ktorá bola v roku 1979 vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V rázovitej goralskej obci sa zachovalo viac pôvodných stavieb – goralských usadlostí. Je to akoby skanzen zachovaný priamo v obci, nie ako tie, umelo vytvorené, ktoré poznáme napríklad zo Zuberca-Brestovej alebo Z Vychylovky, či Pribyliny.
Zástavbu obce tvoria jednotlivé hospodárske dvory, ležiace na jednej, alebo druhej strane cesty pri potoku. Sú od seba nepravidelne vzdialené a tiahnu sa v dĺžke až 9,5 km. Dlhý pozemok jedného hospodárstva sa tiahne v pruhu na obe strany od cesty, pri ktorej je situovaný hospodársky dvor. V prednej časti typického dreveného zrubového osturnianskeho dvora je osadený dom so sedlovou strechou krytou šindľom, v zadnej časti stojí stodola s maštaľou. Menšie hospodárske časti dopĺňajú charakteristický uzavretý pôdorys dvora po stranách. Obec s charakteristickými goralskými usadlosťami má 157 pamiatkovo chránených objektov a jej obyvatelia dodnes nosia typický goralský odev.
Samozrejme prekrásna je aj okolitá príroda, ktorá patrí do Spišskej Magury a nachádzajú sa tu aj územia európskeho významu- Veľké a Malé osturnianské jazerá.
Pútnické miesto na hore ZVIR pri Litmanovej http://www.horazvir.sk/
Mariánske pútnické miesto, ktoré nás pozvalo ku duchovným aktivitám, prijímaniu Božej pomoci do svojho života, hľadaniu strateného pokoja duše, ďakovaniu za prejavy Božej lásky a pomoci a odovzdaniu svojho života pod ochranu Božej Matky.
Zúčastnili sme sa na liturgii grécko-katolíckej cirkvi, ktorá bola pre väčšinu veľkou neznámou. Obrad je byzantský a je dlhší, veľa sa pri ňom spieva bez nástrojov (recitovaná liturgia neexistuje), často sa opakuje a veľa sa pri ňom prežehnáva. Východný – byzantský obrad sa snaží zapojiť celého človeka do duchovného života, do modlitby. Tak ako sa telo zúčastňuje na modlitbe duše, tak sa duša modlí v tele a prostredníctvom tela, ktoré je chrámom Ducha. Preto toľko poklôn a prežehnávania. Obrovský zážitok zo starodávneho rítu umocnili aj kňazi slúžiaci liturgiu: miestny kňaz s našim p.farárom a Mariánom Kuffom a hlavný celebrant Mons. Jána Babjak SJ, 
prešovský arcibiskup a metropolita, ktorý 6.8.2004 ustanovil Horu Zvir pri Litmanovej za Miesto modlitby a kaplnku zasvätil Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. 7.9.2008 ju vyhlásil za nové mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie. 8.8.2010 bol slávnostne zverejnený dekrét o ustanovení puta duchovného príbuzenstva tohto mariánskeho pútnického miesta s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme.
Mons. Jána Babjak SJ je prvý prešovský arcibiskup a metropolita od 30.1.2008, keď Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove. Počas jeho účinkovania bol tiež úspešne zavŕšený beatifikačný proces biskupa-mučeníka ThDr. Vasiľa Hopka, ktorého pápež Ján Pavol II. blahorečil 14.9.2003 v Bratislave.
Gréckokatolícke cirkvi sú súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom – rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.
Hrad STARÁ ĽUBOVŇA http://www.hradlubovna.sk/sk/home-sk/
Cestou z pútnického miesta sme sa rozhodli vystúpiť na vápencové bralo nad Starou Ľubovňou (kráľovské mesto od roku 1364, kde sa vypína kamenný hrad postavený začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade ako o jednom z kráľovských sídiel je z roku 1311. Najstaršiu časť hradu tvorí hlavná veža a gotický palác. Hrad sa po roku 1412 stal sídlom poľských starostov zálohovaných spišských miest, čo prospelo jeho rozvoju. V roku 1553 hrad úplne vyhorel. Počas rekonštrukcie sa postavil nový renesančný palác. 
V roku 1642 bol postavený barokový palác a roku 1647 kaplnka. V rokoch 1655 až 1661 boli v jeho útrobách pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad. Na hrade je možné vzhliadnuť korunovačné klenoty (koruna, žezlo a jablko) v Kaplnke sv. Michala, vyrobené v roku 2010 reštaurátorom Józefom Walczykom, ako dôveryhodná kópia na základe podkladov z 18.storočia. Po roku 1772 po skončení poľského zálohu spišských miest hrad začal chátrať. Na hrade Ľubovňa máte jedinečnú možnosť vidieť osobné predmety španielskych princezien Izabely a Karolíny de Bourbon, ktoré kedysi obývali ľubovnianske hradné panstvo. Perličkou tejto expozície sú svadobné šaty princezny Karolíny de Bourbon Zamoyskej, detské perinky a iné osobné predmety.
Zaujímavou súčasťou letných prehliadok hradu, ktorú sme mohli vidieť aj my, bolo vystúpenie sokoliarskej skupiny sv. Bavona zo ZŠ v Štiavnických Baniach, kde sa ako na jedinej základnej škole na svete vyučuje predmet Sokoliarstvo, poľovníctvo a lesníctvo. Zaujímavé boli najmä prelety priamo nad našimi hlavami aj s miernymi dotykmi, ukážka lovu. Zaujal hlavne Sokol myšiar, ktorý dosahuje hmotnosť 160-250 g a rozpätie krídel 75 cm, nazývaný tiež poštolka, či pustovka, je najčastejšie sa vyskytujúcim dravcom v blízkosti ľudských obydlí a Orol stepný z východnej Európy, podobný nášmu skalnému, ktorý dosahuje hmotnosť 2,3-3,3 kg a rozpätie krídel 165-195 cm. Tiež bolo zaujímavé vystúpenie sovy, ktorá si sadala a pristávala priamo ku divákom.
Splav rieky Dunajec na plti
Veľmi zaujímavý bol splav Dunajca na plti, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Začína v Červenom Kláštore a pokračuje až do Lesnice, kde splav končí asi 200 m za ústím Lesnického potoka. Dĺžka splavu bola úctyhodných 10 km a hĺbka rieky niekde sotva po kolená, niekde však 12 m. Túto atrakciu sme si vychutnávali podvečer ako jediná plť na rieke, v čase najväčšej „premávky“ ide po rieke doslova kolóna pltí. Splavovanie spestroval aj pútavý výklad pltníka (flisak v goralčine), plný zaujímavostí, histórie a popisu okolitej kraji. Pri prekonávaní jednotlivých meandrov sme sa strácali v orientácii, kde vlastne sme. Niektoré úseky boli mierne adrenalínové, iné však s úplne „tichou“ vodou. Po ceste sme videli masívne skalné bralá opradené mnohými povesťami, s ktorými nás oboznámil pltník. Videli sme Ostrú skalu, z ktorej vraj zhadzovali neposlušných poddaných rovno do Dunajca, 7 skamenených mníchov a aj Mníšku, ďalej to bol najkrajší vrch Pienin – Sokolica – 747m n. m. a známy vrch Tri koruny – 982 m n. m. Tvorí ho 5 skalných veží v tvare koruny. Tri najvyššie pltníci nazvali Vysoká Katarína, Široká Barbora a Kučeravá Mária. Oficiálne sa najvyššia časť volá Okrúhla alebo Okrúhlica. Najužšie miesto pri splave Dunajca bol Jánošíkov skok a zaujímavá je tiež rôznorodá pieninská fauna a flóra.
Dunajec vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca pod severnými svahmi Vysokých Tatier neďaleko Nového Targu. Od Nového Targu tečie rieka východným smerom. Územím Slovenska preteká v dĺžke 17 km, vytvára slovensko-poľskú štátnu hranicu od Lysej nad Dunajcom po Lesnicu. Pri obci Červený Kláštor sa veľkým meandrom sa zarezáva do vápencového masívu bradlového masívu Troch korún, symbolu Pienín, pričom utvára výraznú tiesňavu Prielom Dunajca. Tečie popod vrch Holica (828,1 m n. m.) kde je pod bralami Siedmich mníchov najprudší tok Dunajca, utvára ešte menší meander a opúšťa územie Slovenska na sever. V Poľsku sa pri obci Opatowiec vlieva do Visly.
Dunajec je typickou horskou riekou s premenlivým vodným stavom. Patrí medzi najčistejšie rieky strednej Európy. Už od dávnych čias Dunajec považovali za dôležitú dopravnú cestu. Už v 2. storočí cez Pieniny premávali grécki a rímski kupci k Baltu za jantárom. Túto oblasť vtedy obývali galskí Kelti. Po nich tu boli Germáni a Slovania, ktorí využívali Dunajec na prepravu tovaru a osôb do oblasti Visly a k Baltskému moru. Táto cesta lemujúca Dunajec bola zrekonštruovaná v rokoch 1908 až 1917 a jej iné pomenovanie je Soľná cesta.
Tri koruny
Keď sme si Ti korunu poobzerali z plte, rozhodli sme sa aj na tento najvyšší (982 m.n.m.) a najzaujímavejší vrch v Pieninách, ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca pri jeho toku prielomom, vystúpiť aj po „vlastných“. Je to relatívne nenáročná túra s prevýšením 500 m na 5 km. Nám tých 10 km trvalo 5 hodín aj so zastávkami na oddych, modlitbu, či na záver aj prehliadka jarmoku na poľskej strane, či pohľad z mosta na prechádzajúce plte.
Výstup sme začali v Červenom Kláštore, do Poľska- Sromowce Niźne (Schengen v praxi) sme prešli cez Pieninskú lávku. Na začiatku sa vytváral neustály výhľad na Tri koruny s chatou PTTK – Trzy Korony, kde cez 2.svetovú vojnu mali Nemci strážnicu. Výstup hore prebieha hladko, milo prekvapí terénna úprava turistickej trasy. Teleso chodníka je spevnené a vyspádované. V prudších častiach sú osadené schodíky so zábradlím. Úplne vymakané sú zábrany proti skratkám v serpentínach. Nutné je podotknúť, že hovoríme o poľskej strane Pienapu.
Miestami zábrany pôsobia ako výbeh na pašu z kravína, ale inak by nemala vegetácia šancu proti neusmerneným „dupačom“. Prvý oddych máme v sedle Przelecz Szopka, odtiaľ sa otvára výhľad na Zamagurie s Tatrami na horizonte. Pohodlnou modrou značkou vystúpime na špicu masívu Troch korún. Rázcestník Trzy Koruny ešte neznamená vrchol. Stojíme v oddychovom priestranstve s množstvom lavičiek. Malá drevená búdka je miestom výberu vstupného poplatku na vyhliadkovú galériu Troch korún. Za symbolické vstupné kráčame prikázaným smerom (vľavo) po oceľovej konštrukcii. Úzky koridor (pre jedného človeka) nás po mnohých schodoch dovedie na najvyšší bod Troch korún. Okraglica s výškou 982 m. V skutočnosti sú koruny Pienin tvorené až piatimi korunami: Okraglica (Vysoka Kaśka), Pańska Skala (Kudłata Maryśka) , Plaska Skala (Gruba Baśka), Ganek a Nad Ogródki (Dziadek i Babka). Počkáme, kým sa dostaneme na vrcholovú plošinu, tlačenica je statočná. Keď sme tam, čakajú ďalší, takže je potrebné sa rýchlo pokochať výhľadmi, pofotiť tak aby niekto nevliezol do záberu, takže poprosíme čakajúceho na schodoch. Darmo, Tri koruny sú najpopulárnejší pieninský vrchol. Neviem si predstaviť ako sa tu naraz vyfotí autobusový zájazd. Keď sa dostaneme k zábradliu, vidíme Tatry, Gorce nad Nowym Targom, Beskid Sadecki, Spišskú Maguru, okolité Pieniny, obec Červený Kláštor aj so samotným kláštorom, meandrujúci Dunajec aj s plťkami na ňom. Kapacita vrcholovej galérie tzv. glorietta s číslom 15 ľudí je skôr orientačná. Záleží od veľkosti batohov, ale aj turistov. Galériu opúšťame druhým výstupným rovnako úzkym koridorom. Od rázcestníka Trzy Koruny sa pomaly vraciame opačnou trasou cez Kosarzyska.
Park miniatúr Niedzica https://spiskakraina.pl/sk/atrakcje/parki-miniatur
Cestou domov sme sa zastavili v parku miniatúr v Niedzici. Sú tam zozbierané miniatúry najdôležitejších pamiatok podtatranského regiónu, Hradu Dunajec, Ľubovnianskeho hradu, Oravského zámku, Hradu Czorsztyń, Pieninského hradu a Červeného Kláštora, kostola v Dębne, Dvora Tetmajerovcov, skanzenu v obci Zubrzyca Górna či Uznańských v mierke 1:20. Nájdete tu však tiež mnoho iných pamiatok. Tu sa dejiny nedelia na poľské a slovenské – predstavujú spoločné príbehy ľudí spod Tatier hovoriace o histórii a kultúre tohto regiónu. Pamiatky hovoria samy za seba.
Na opačnej strane cesty bola druhá časť parku venovaná Matke Božej. kde sú miniatúry sakrálnych objektov k všetkým najdôležitejším miestam mariánskej úcty. Lurdy, Fatima, Guadalupe, Vailankanni, Gietrzwałd a ďalšie miesta z Európy ale aj iných kontinentov. sú miesta blízke srdcu každého katolíka. Svätyne, ktoré by sme raz v živote chceli navštíviť alebo už navštívili.
Ak park navštívite s deťmi je možné využiť aj ďalšie doplnkové atrakcia ako tubing, bungee, lanová dráha, nafukovacie hrady, kino xD, planetárium…
Samotný park stojí blízko hrádze, ktorá je obľúbeným „korzom“, odkiaľ je viditeľná nádrž Niedzica, hrady Niedzica (ináč Dunajec) a zrúcanina pevnosti Czorstyn. Na hrádzi je aj zaujímavá 3D maľba. Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku Dunajca vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica. Elektráreň Czorsztyn má 2 turbíny s inštalovaným výkonom 90 MW, výšku hrádze 56 m, šírku koruny hrádze 404 m. Czorsztynské jazero má povrch 10,5 km², maximálnu hĺbku 50 m. Elektráreň zabezpečuje okrem výroby elektrickej energie aj zlepšovanie prietokov pre plavbu pltí Prielomom Dunajca počas suchších období.
Obec Niedzica (Nedeca), ktorá kedysi patrila Slovensku, je rodnou obcou známeho slovenského herca Michala Dočolamanského, známeho predovšetkým z muzikálu Na skle maľované, ale aj z televíznej obrazovky (Sváko Ragan, Tri gaštanové kone, Zypa Cupák, Tisícročná včela…
Marek Graňák
