Počas prázdninových mesiacov sme sa vydali na jednodňový zájazd spojený s púťou pod patronátom našej základnej organizácie Jednoty dôchodcov v Zubrohlave. Určený bol ale pre všetky vekové kategórie. Miesto a čas boli známe, a tak sme sa ráno 19.8.2017 zhromaždili a začali náš autobusový výlet na Spišskú Kapitulu a do jej okolia. Pre nás všetkých by nebol náš zájazd zájazdom, ak by sa na ňom nezúčastnil aj náš pán farár vdp. ThLic. Pavol Jurčišin. Táto púť sa konala v rámci Jubilejného roka sv. Martina, ktorý je patrónom katedrálneho chrámu a hlavný patrón našej Spišskej diecézy. Púte sa zúčastnili veriaci v hojnom počte i z iných farností dekanátu Námestovo. 
Zo zubrohlavskej farnosti nás bolo na jeden veľký autobus, teda 54 pútnikov. Púť začala svätou omšou v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, ktorú celebroval Mons. Andrej Imrich, emeritný pomocný biskup, za účasti vsdp. Miloša Pekarčíka, dekana v Námestove a kňazov dekanátu, ako aj iných kňazov pôsobiacich na Spišskej Kapitule. Po skončení sv. omše sa otec biskup s kňazmi presunuli do kaplnky Zápoľských, kde sa s prítomnými veriacimi pomodlili desiatok sv. ruženca za proces blahorečenia Božieho sluhu otca biskupa Jána Vojtašáka. Mnohí z nás využili aj možnosť osobného uctenia relikvií sv. Martina. Spišská Kapitula je cirkevné mestečko, ktoré leží na kopci a pri pohľade naň vidieť jej dávnu históriu. Od roku 1776 je sídlom spišského biskupstva a dnes je mestskou pamiatkovou rezerváciou. V roku 1993 bola Spišská Kapitula zaradená na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu Spišský hrad a pamiatky okolia. Jej dominantou je neskororománska katedrála sv. Martina z r. 1245-1273 s dvoma vežami. Katedrála má mimoriadne cenný interiér – najmä gotické oltáre, sochy, zvony a fresky znázorňujúce korunováciu Karola Róberta. V Spišskej Kapitule sme mohli vidieť aj zachovalý hradný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, neskororenesančný biskupský palác z r. 1652 a budovu kňazského seminára. Boli sme pozrieť biskupskú kúriu aj zvnútra, biskupskú kaplnku, izby zariadené historickým nábytkom s výkladom historických udalostí spojených so vznikom a ďalším vývojom spišského biskupstva. Zvnútra sme boli pozrieť aj kňazský seminár, kde sa pripravujú bohoslovci na kňazstvo. Našej pozornosti neunikla ani hodinová veža.
Byť na Spiši a nenavštíviť Levoču, to sa nedá, a tak sme boli v historickom centre mesta a v Chráme svätého Jakuba. Mnohí z nás tu už boli za školských čias, avšak mnohí prvýkrát. Dozvedeli sme sa, že mesto vzniklo po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia a v súčasnosti je mestskou pamiatkovou rezerváciou tiež zapísanou na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie a tu prvýkrát zaznela slovenská hymna 
„Nad Tatrou sa blýska“. Čakanie na prehliadku chrámu sme využili na pozretie klietky hanby z roku 1600, bola prázdna, doba sa zmenila a už sa do nej nezatvárajú ženy, aby boli verejne pranierované. Bazilika sv. Jakuba apoštola sa neustále renovuje a je nesmierne cenný hlavne jej interiér, veď v ňom sa nachádza hlavný oltár, ktorý je dielom Majstra Pavla a je datovaný na začiatok 16. storočia. Je najvyšším neskorogotickým oltárom na svete. Pred časom bol k 500. výročiu od svojho vzniku zreštaurovaný a inštalovaný na pôvodnom mieste. Vidieť ho po zreštaurovaní bolo pre nás obrovským zážitkom. Obdivovali sme jeho skriňu so sochami Madonny s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána Evanjelistu. Všetci sme sa zastavili pri Poslednej večeri a žasli nad šikovnosťou našich predkov. Obdivovali sme aj bočné oltáre a iné umelecké diela.
Tento zájazd mal ešte jednu zastávku, ktorá bola pre nás Zubrohlavčanov niečím novým a doteraz nezažitým. Náš pán farár pochádza zo Spiša, a preto sme prijali jeho pozvanie na návštevu rodnej dediny a rodného domu v obci Bystrany. 
Na dvore pod lesíkom, kde žije jeho mamka a sestra so svojou rodinou, bolo pre nás pripravené pohostenie. Pochutnali sme si na výbornom guľáši, ktorý pre nás pripravili jeho sestry. Cestou tam aj späť sme však prechádzali cez osadu našich rómskych spoluobčanov a mohli vidieť ako vyzerá sobota u týchto ľudí, ako sa žije v malých príbytkoch, ktoré sú zhotovené z rôznych materiálov. Videli sme však aj opačnú stranu u rómskych obyvateľov, a to práve u tých, ktorí pracujú a pracovali vo Veľkej Británii, sú to ľudia, ktorí si môžu dovoliť lepšie a väčšie domy, pred ktorými je pristavené auto a aj upravený dvor, či záhrada.
Keď sme už mali všetko za sebou, na našich tvárach bolo vidieť radosť a v duši spokojnosť z pekne prežitého a slnkom prežiareného dňa, ku koncu ktorého síce trocha spŕchlo, ale nám to nevadilo. Púť sa vydarila, a tak sme podvečer zo Spiša bezpečne docestovali na Oravu, samozrejme obohatení históriou a množstvom duchovných zážitkov. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na príprave púte a tiež jej účastníkom. Deň sa chýlil ku koncu a my sme v autobuse triedili svoje zážitky zo zájazdu, a aby to bolo takpovediac úplné, venovali sme svoje poďakovanie za vydarenú akciu formou modlitieb tomu Najvyššiemu.
Ľudmila Mokošáková, predsedníčka ZO JD v Zubrohlave
