V dňoch 12.-15.septebbra 2021 uskutočnil Svätý Otec František apoštolskú pastoračnú cestu na Slovensku. Po troch návštevách pápeža svätého Jána Pavla II. to bola štvrtá oficiálna návšteva hlavy Katolíckej cirkvi na Slovensku. Motto návštevy znelo: „S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom“. Pápež navštívil mestá Bratislava, Košice, Prešov a Šaštín-Stráže.
Aj skupina veriacich zo Zubrohlavy sa 15.9.2021 zúčastnila v Šaštíne-Strážoch svätej omše celebrovanej svätým otcom na sviatok patrónky Slovenska Sedembolestnej Panny Márie. Pred cestou si bolo potrebné privstať, aby sme sa načas dostali do areálu. Všetko prebehlo v poriadku, organizácia bola výborná, od parkovania až po vstup cez kontroly do areálu…do 9:00 hod. sme boli v sektore, ktorý nám poradil ochotný dobrovoľník a mohli sme čakať na príchod Svätého Otca. Radostný moment nastal, pápež František prechádzal priamo okolo nás a prijali sme jeho požehnanie. Chvíľu sme sa medzi sebou podelili o tento zážitok a potom v tichu čakali na svätú omšu. Bohoslužobný priestor bol postavený tak, že smeroval k Bazilike. Dominoval mu šesťmetrový hliníkový kríž, do ktorého boli vložené aj trámy moravskonovoveského kostola zničeného tornádom, ale aj aj obraz svätého Jozefa a socha Piety z Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Aj keď sme boli dosť ďaleko, dôležitá bola duchovná atmosféra, všetko čo sa odohrávalo, sme si mohli pozrieť na veľkoplošnej obrazovke, aj s titulkami pri homílii Svätého Otca. Svätý Otec navštevuje aj opustených, chorých, malé krajiny a tak sme ho ako pútnika, nášho hosťa srdečne prijali. Bol to obrovský duchovný zážitok stretnúť nástupcu sv. Petra na Zemi a prijať jeho požehnanie a načúvať jeho myšlienkam.
Pod fotogalériou nájdete zopár myšlienok z homílie Svätého Otca.
Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.
Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám.
Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.
Nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy.
Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.
Viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.