Vo štvrtok 26. mája 2016, sme mali eucharistickú procesiu so štyrmi oltárikmi. Procesia viedla ulicami obce: Kostolná, Lanová, Svätojánska až na Hlavnú ulicu. Prvoprijímajúce deti posypávali lupienkami z kvetov cestu pred Sviatostným Kristom. Tejto slávnosti sa zúčastnili veriaci v hojnom počte. Niektorí veriaci sa aktívne zapojili do prípravy a celkového priebehu procesie, za čo im patrí veľká vďaka. 
Naše osobitné poďakovanie patrí zvlášť rodinám, ktoré sa podujali a pripravili oltáriky pri svojich domoch. Každý z nich bol veľmi pekne zhotovený. Tiež ďakujeme pánovi starostovi, hasičom Dobrovoľného hasičského zboru v Zubrohlave, prvoprijímajúcim deťom, ich rodičom, iným deťom, lektorom, miništrantom, rehoľným sestrám, obidvom organistom, pánovi kostolníkovi a všetkým farníkom, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli a podali pomocnú ruku.
Naše poďakovanie patrí v najväčšej miere nášmu dobrotivému Pánu Bohu, že v uvedený deň bolo mimoriadne krásne slnečné počasie, lebo ináč by sa procesia nebola konala. Aká je vlastne história eucharistických procesií? Najprv treba vedieť, že sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Štvrtý lateránsky koncil to v roku 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. Tradícia procesií sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov,
ľudovo nazývaný Božie Telo, odpradávna. Tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s premeneným chlebom ulicami svojich dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupienky z kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne. Takto svoju vieru vyjadrujú nielen v chráme, ale i vonku pred celým svetom cirkevnými sprievodmi, čiže procesiami. Procesie sú náboženské pochody, ktorými veriaci jednomyseľne prosia Boha o milosť a zmilovanie, alebo verejne vzdávajú vďaku, alebo navonok preukazujú vnútornú úctu, chválu a oslavu Boha. Už slovo procesia (z lat. procedere) – ísť, putovať, označuje zmysel sprievodu, t.j. túžobné hľadanie pomoci Božej, vytrvalosť modlitby popri telesnej únave chodenia, ako aj jednomyseľnú modlitbu všetkých zhromaždených. Pôvod procesií nachádzame v Starom i Novom zákone. V rannej Cirkvi boli procesie natoľko vo zvyku, že tvorili súčasť bohoslužieb.
členovia Pastoračnej rady farnosti
